Keď sa dieťa nechce nosiť

Nosenie je praktické, zdraviu prospešné a pre matku i dieťa dôležité z hľadiska budovania vzťahu a blízkosti. Nielen preto, že ide o láskyplné spočívanie v náručí matky, ktoré pekne vyzerá. Toto by bolo na zozname výhod nosenia asi to posledné. Nosenie je pre dieťa zdrojom životne dôležitých poznatkov, pretože práve cez mamu sa k nemu dostáva množstvo nových podnetov. Novorodenec sa nosením od mamy doslova učí, ako správne dýchať, vníma tlkot jej srdca, dokonca sa mu ustaľuje i tlak. Nosiaca žena odovzdáva bábätku nespočetné množstvo informácií, ktoré si ani sama neuvedomuje – o tom, ako funguje zdravé ľudské telo, čo je správne a čo zasa nie. Novorodenec toto všetko vníma obrovským tempom. Od mamy sa dieťa skrátka učí žiť. Nie všetky detičky však nosenie v šatke alebo nosiči vítajú. Kým niektoré nevedia zaspať inde ako v maminom náručí, iným táto blízkosť prekáža. Prečo? Dôvodov je viac.

Separácia

Iným slovom odlúčenie. Scenár, keď žena konečne po deviatich mesiacoch privedie na svet vytúžené dieťa, na chvíľu jej ho v pôrodnici ukážu a potom ho odnesú preč, pozná asi každá mamička. So slovami, aby si oddýchla, nechávajú novopečenú mamu na lôžku pospať si, zatiaľ čo jej drobca prenesú na oddelenie k ďalším novorodencom. Ktorá žena však dokáže pokojne spať, keď svoje čerstvo narodené dieťatko nemá pri sebe? Aj dieťa matku potrebuje bezprostredne po pôrode. Jedinými zmyslami, ktoré novorodenec aktívne používa, sú hmat a čuch. Bezpečne mu je iba vtedy, ak svoju mamu cíti – jej dotyk i vôňu.

Potrebu vzájomnej blízkosti má dieťa v sebe prirodzene zakódovanú a doslova ju po príchode na tento svet očakáva. Preto deti plačú, keď ich od mamy oddelia. Nechať ich vyplakať je pritom to najhoršie, čo sa môže stať. Dieťa totiž neprestane plakať preto, že sa plačom unaví a zaspí a už vôbec si takto nepestuje zvyk neplakať, ako sa mnohí domnievajú. Keď bábätko prestane plakať, je to preto, že rezignuje. A práve tu sa buduje nesprávny postoj – dieťa si osvojuje, že mamu vlastne nepotrebuje. Je to prejav nedostatočnej väzby v dôsledku separácie.

Pod separáciou však treba rozumieť aj iné formy oddeľovania dieťaťa od mamy. Samozrejme, nie je vždy možné, aby žena mala svoje dieťa pri sebe dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. Ale faktom je, že aj kočíky, postieľky či detské ohrádky, do ktorých dieťa rodičia odkladajú, sa o určitý stupeň separácie postarajú.

Nervozita
Dieťa je veľmi vnímavé, a preto rýchlo vycíti, keď je jeho mama nervózna, pod stresom, nešťastná, skrátka keď nie je vo svojej koži. Vtedy bude aj ono nesvoje. K takýmto situáciám dochádza v súvislosti s nosením najmä vtedy, keď žena svoje dieťa viaže po prvý raz. Je prirodzené, že má strach, či sa jej úväz podarí, pretože ešte celkom presne nevie, ako uviazať šatku na nosenie detí. Je dobré upokojiť seba aj bábätko. Dieťatko sa rýchlo upokojí, keď sa s ním mama párkrát pomaly pohojdá hore-dole do mierneho podrepu. Žena, ktorá pociťuje istú nervozitu, si musí uvedomiť, že pre svoje dieťa sa rozhodla pre to najlepšie a vôbec nie je dôležité, či bude úväz stopercentne bezchybne vyzerať. Podstatné je, že sa rozhodla nosiť a po pár ďalších skúškach viazania babyšatky určite všetko rýchlo zvládne :-) Dieťatko však môže byť nevrlé aj z iných príčin, najmä vtedy, ak mama zvolila nevhodný typ úväzu, v ktorom je priveľmi stiesnené, alebo, naopak, voľné. Nevyhovovať mu môže aj materiál alebo oblečenie, môže ho napríklad niekde na tele omínať a škriabať.

Hlad

V šatke alebo v nosiči sa bábätko rýchlo upokojí, pretože pri mame sa cíti v bezpečí. Ak však naďalej plače, na vine môžu byť vyhrávajúci muzikanti v brušku. Na hrudi matky dieťa totiž cíti prítomnosť materského mlieka. Plače, keď je hladné, ale nemôže sa dostať k „zdroju“. Nakojiť dieťa je však možné aj v šatke a nosiči. V prípade nosičov je to možno o niečo jednoduchšie. Šatku však môžete uviazať aj do kojoúväzu, prípadne si naviazané bábätko poupraviť tak, aby sa k prsníkom dostalo. Najlepšie sa v tomto prípade manipuluje s úväzom kríž s kapsou vpredu, kedy stačí mierne povoliť zaviazaný uzol, dieťatko posunúť nižšie a do strany k prsníku. Je dôležité, aby stále zostávalo v ergonomickej „M“ polohe. V podstate ide len o kríž s kapsou vpredu, ktorý je posunutý doľava alebo doprava :-)

Plná plienka

Aj toto je, samozrejme, dôvodom detského plaču. Je však isté, že častým nosením sa matka naučí na základe drobných pohybov a prejavov dieťatka presne rozpoznávať jeho potreby, aj to, čo sa práve chystá urobiť. Vďaka tomu dokáže zasiahnuť včas – ešte predtým, než dieťatko plienku zaplní:)

Ako naučiť nenosené dieťa na šatku alebo nosič

Mnoho rodičov nezačína s nosením bezprostredne po narodení ich bábätka, ale až neskôr. Aj keď vo väčšine prípadov deti nemajú problém na nosenie prirodzene nabehnúť, predsa len sa môže stať, že dieťatko bude spočiatku nosenie odmietať. V tomto prípade je veľmi vhodným spôsobom, ako tomu dieťatko privyknúť, skúsiť ho naviazať, prípadne uložiť do nosiča až potom, ako zaspí. Na deti upokojujúco vplýva pohyb do mierneho pomalého podrepu, chôdza, prechádzky na čerstvom vzduchu. Noste čo najčastejšie a uvidíte, že sa z toho stane neodmysliteľná súčasť vášho života, i života vášho dieťatka.